DAMIEN
Damienova prvá spomienka na televízor bola z Vianoc roku 1978, keď mal šesť rokov. Nebol to deň, keď si kúpili prvý televízor, ani ho nedostali. No dovtedy ho Damien vnímal ako policu. Súčasť sekretárového socialistického systému v obývačke bytu číslo 34 z piateho vchodu, jedného úplne bežného paneláku v bystrickej Sásovej. Z bytu číslo 36 o poschodie vyššie sa ozval krik. S omnoho väčšou intenzitou ako bežne. Damienova mamka sa pozrela hore, prevrátila oči a prišla k televízoru. Stlačila malý červený gombík a na obrazovke sa zjavila čiernobiela tučná dáma v honosných šatách, spievajúca áriu z opery Karmen. Jej hlas sa dal porovnať s plačom tety Anky, hornej susedky. Damien pristúpil k televízoru úplne blízko a dotkol sa obrazovky. Zaštípali ho prsty. Ruku odtiahol a v tom momente periférne zazrel cez vŕzgajúce balkónové dvere tetu Anku, letiacu dolu. Aj Damien by rád lietal. Nevedel, že to ľudia vedia. Nevedel, že to vedia iba raz za život.
GALAGHER
Damien sa stal novým riaditeľom raketovej základne Pravolvice v súkromnom lietadle typu Bombardier Dash 8 Q400, na trase Freiburg -Košice, presnejšie 11 345 m nad Linzom. Vo vrecku mu zazvonil telefón a v momente, keď v telefóne zaznel hlas Galagherovej asistentntky Cai, sa zobudil kocúr, ležiaci na kolenách Damienovho asistenta Luca a zamňaučal tak nahlas, že Damien nepočul, čo mu Cai chcela povedať. Povedal jednoducho áno. Nebolo to áno, potvrdenie a pevný súhlas, ale skôr áno s otáznikom, akoby neveril, čo mu na druhej strane telefonickej linky niekto povedal, v skutočnosti, však iba nepočul.
Galagher, Damienov šéf, bol fantóm. Nikto ho nikdy nevidel. Komunikoval výlučne cez Cai, svoju Indonézsku asistentku. Pravolvice získal v druhej vlne privatizácie štátnych podnikov na československom území. Každý si o Pravolviciach myslel, že je to firma na výrobu šrobovákov a vŕtačiek a že v nej zamestnávajú výlučne pracovnú silu importovanú zo zahraničia. Pravolvice vznikli v roku 1950 ako tajné štátne laboratórium, ktoré sa do 1952 premenilo na laboratórium s raketovou základňou. V tom čase tam pracovali odsúdenci z procesov, obvinení hlavne zo zločinov proti komunistickému režimu, ale našlo sa tam aj pár zlodejov a dokonca aj jeden drogový díler. Po nežnej revolúcii bolo jasné že sa existencia tohto laboratória neutají, čo by vyvolalo medzinárodný škandál a určite by na Slovensko prišli americké jednotky, tak ako vpadli do Afganistanu. Tak sa rozhodli že firmu predajú do súkromného sektora a tým si nad ňou umyjú ruky. Galagher bol však šikovnejší, ako komunisti. S odtajnením informácií vybabral tak, že si na dokumentáciu nenajal fotografov ale kresliarku Ellen. Ellen bola priemerne talentovaná, ale pracovitá a mala aj priemerné predstavy, s ktorými však rada experimentovala. Galagher jej dovoli všetko čo vytvorí vystavovať a publikovať kde chce. No keďže ju každý mal za vyšinutú umelkyňu z neskutočnými víziami, nikto sa nezamyslel nad tým, že by mohlo ísť len o trochu tvorivejšiu dokumetáciu skutočnosti. A tak naďalej vládla fáma, ktorú nikto nepotvrdil, ale ani nikto nevyvrátil, že sa v Pravolviciach vyrábajú šrobováky
MALKERKOZMOS
Cecily Niklová vstúpila do kaviarne Olympus a objednala si jablkovo-zelerový džús. Mala obutú iba jednu červenú čínu, čo bol dôvod, prečo odišla z práce o celých 138 minút skôr. Toto nikdy nerobila. Práca v raketovej základni Pravolvice, kde pracovala na poste relevntnej opravárky nadzvukových rakiet, uspokojovala 60% jej životných potrieb. Hlavne sociálnych a psychologických. Teraz si však musela kúpiť nové topánky.Anselm, ktorý Cecily Niklovú obsluhoval, si ju premeral odhora nadol a usúdil, že si ju za ženu nevezme. Cecily vnímala Anselma rovnako ako stoličky v bare. Čiže vôbec.
Glenn,postarší vodič autobusu, si pomyslel, že túto dievčinu by si za ženu nikdy nevzal. Cecily si všimla, že vodič má na límci modrej košele zvyšky dnešného obeda. Usúdila, že šlo o paradajkovú polievku.
Cecily Niklová si vybrala predposledné sedadlo v dusnom autobuse, kde sedelo presne 6 ľudí. 4 chlapy a dve ženy, z ktorých už traja mali nepatrné larénske zmeny. Vyzula si druhú čínu a vyhodila ju pootvoreným okienkom. Čína letela dozadu rýchlosťou 11 metrov za sekundu. Odrazila sa od predného skla bieleho passatu, ktorý šiel za autobusom, a odletela do MALKERKOZMU.
Malkerkozmos zahŕňa všetky krajnice ciest, jarky záobrubničia a akékoľvek priestory nachádzajúce sa za zábradlím, čo je pri cestách na strmých kopcoch a útesoch asi 3 metre a 45 cm. V Malkerkozme žijú Malkerčania. Typický Malkerčan meria 72 cm a má vráskavú kožu farby, ktorá sa nachádza za viditeľným spektrom farieb. Čiže sú pre normálne ľudské oko neviditeľní. Avšak Larénčania, ktorých oči sa zamenili za oči živočíchov s väčšou kapacitou, napríklad oči pavúkov, sú schopní malkerčanov vidieť. No väčšina Larénčanov neverí tomu, čo vidí. Všetko jeho staré oblečenie je zložené zo starých, potrhaných a špinavých šnúrok z ešte starších topánok, odhodených chtiac, či nechtiac do Malkerkozmu. Čiže, keď tam doletela červená čína Cecily Niklovej, Valiero sa potešil, že nebude musieť chodiť do polpása nahý. Valiero nie je meno, ale označenie pre jedno z troch pohlaví malkerkozmického druhu.
TÉLY
Rezbár-Truhlár choval oranžové prasiatko. Choval okrem toho aj cit k tomuto prasiatku. Keď sa dozvedel o náhlej smrti prasiatka, duša prasiatka, teda aspoň kúsok, nie celá nemohla odísť do ďalšieho kozmického veku alebo niekam celkom inam, kam chodie duše po osputení tiel pozemských tvorov podľa Rezbár-Truhlárskej metafyziky. Duša zostala pri Rezbárovi- Truhlárovi. Každú sekundu pozemského času Rezbár-Truhlár premýšľal o prasiatku až kým si neodrezal kúsok prsta. Bolesť bola boľavá, boľavo neznesiteľná. To zabralo 45% kapacity Rezbár-Truhlárovho nie moc vyvinutého mozgu, čiže v ňom nezostalo miesto pre kúsok duše. Premiestnila sa do ešte stále živého, čerstvo odstruhnutého tkaniva Rezbár-Truhlárovho prsta.Vznikli teda. Tély. Tély začali mutovať. Normálne evolučne. Ich telesná schránka sa skladá z ôsmych prúdov podlhovasto tvarovanej hmoty tuhého skupenstva. V nepresnom strede sú spojené do jedného celku. Každý vydáva na oboch koncoch oranžové žiarenie. To však iba v noci, keď sa im sníva ako oranžové presiatko rúčkuje po detských preliezkach. A keďže tély žijú v kandelábroch, existuje pouličné osvetlenie.
Larénsko- územie geograficky vymedzené niekdajšou polohou planéty Zem. Larénsko vzniklo viac než nežnou revolúciou, ktorej iniciátorom bol Gerhard Larén ako dôsledok pokusov, robených na území československej republiky v 50., 60., a 70. rokoch dvadsiateho storočia a výsledkom týchto pokusov bolo vynájdenie nového prvku, larénia
larénium-prvok z periodickej sústavy prvkov, vyrobený počas pokusov 50., 60. a 70. rokov 20. storočia v československej republike. Avšak v roku 1976 bol výskum pozastavený a vyhlásený za neúspešný. Prvok na svoje použitie totiž potreboval katalizátor a na túto informáciu nevedel prísť nikto z výskumníkov, lebo šlo len o partiu adolescentov, odsúdených v procese v roku 1952 za údajný bonový podvod, lebo sa všetci objavili v budove parlamentu v rifliach, na ktoré bežné rodiny v tom čase čakali niekolko rokov. Katalizátor bol opäť raz náhodne objavený nič netušiacim Gerhardom Larénom, ktorý sa v roku 2003 stal astronautom, kvôli svojmu bezchybnému chrupu. Gerharda poslali uložiť vrecúško s kryštalickým, matilicky lesknúcim sa laréniom do Nadzvukovej vesmírnej rakety Peartown 52, keď zakopol o červenú čínu Cecily Niklovej. Cecily Niklová bola jedna z relevantných opravárok rakiet stanice Pravolvice. Každý pracovný deň o 12:32 prechádzala po inkriminovanom mieste lebo hľadala skatuľu z drevených dosák, kde si sadla, lebo sa bála, že dostane kŕčové žily. Vyzula si červenú čínu z ľavej nohy, naštvaná ju odhodila spolu s kúskom mäsa, ktoré schovávala vo vrecku pre strážneho vlčiaka dva a pol metra severovýchodne od miesta kde sedela. V tom okamihu šiel Gerhard Larén okolo, o čínu zakopol a pusil na zem vrecúško s laréniom. Jeden kryštálik larénia sa odkotúľal k mäsu, ktorého aminokyseliny boli tajným katalizátorom tohto prvku. Gerhard sa tak nevedomky stal stvoriteľom Larénska, iniciátorom viac než nežnej revolúcie. Larénium bolo vyrobené z prvku ktorý sa nachádzal pred ním v periodickej sústave prvkov pridaním istého počtu protónov, neutrónov a elektrónov. Výzorovo ide o kryštalickú látku tuhého skupenstva v normálnych atmosferických podmienkach. Má odtieň paynovej šedi a metalicky sa leskene.
laréni- väčšinové obyvateľstvo larénska. Ide o tvory. Ide o tvory, ktoré sa pôsobením larénia zmenili. Zamenili sa im niektoré časti tela za časti tiel iných živočíchov. Môže ísť o kombinácie a variácie najrôznejších druhov, najrôznejšími spôsobmi. Môže sa napríklad vymeniť len jeden kĺb, alebo sa môže zmeniť chrbtica, koža a žalúdok alebo aj niečo, o čom sám dotyčný vôbec netuší že má....napríklad štítnu žľazu človeka za ekvoivalent štítnej žľazy lamy a tak človek, od zmeny larén, začne trpieť hormonálnymi špecifikami lamy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára